„My, účastníci prvej celoslovenskej konferencie o obnove poľnohospodárstva a potravinovej sebestačnosti na Slovensku, žiadame slovenské štátne orgány ( teda vládu SR, Národnú Radu SR a prezidenta SR), aby zastavili legislatívny proces vedúci k predaju poľnohospodárskej pôdy na Slovensku zahraničným právnickým a fyzickým osobám“

Toto je vyhlásenie účastníkov Prvej celoslovenskej konferencie o obnove poľnohospodástva a potravinovej sebestačnosti Slovenska, ktorá sa konala dňa 20.07. 2016 v Zemianskych Kostoľanoch na Slovensku.

Na tomto vyhlásení sme sa zhodli všetci prítomní účastníci ako na jednoznačnej žiadosti smerovanej našim voleným predstaviteľom zákonodarnej a výkonnej moci Slovenskej republiky a podkladom bola široká rozprava o nebezpečenstve predaja slovenskej poľnohospodárskej pôdy zahraničným právnickým i fyzickým osobám v rámci Európskej Únie. Toto nebezpečenstvo vyplýva z možných dôsledkov takéhoto kroku na výživu obyvateľstva Slovenska a na životné prostredie Slovenska. Vychádzali sme zo skúseností získaných nielen v oblasti poľnohospodárstva a výživy, ale i z celej histórie otvárania sa slovenskej ekonomiky zahraničiu a zo stavu, ktorý z toho postupne vznikal a dnes je definitívny pre Slovensko.

V oblasti výživy obyvateľstva to už dnes  znamená jednoznačne spoliehanie sa na dovoz potravín a poľnohospodárskych produktov v rastlinnej, živočíšnej a ovocinársko-zeleninárskej prvovýrobe. Zatiaľ čo slovenskí malí farmári a súkromne hospodáriaci roľníci, ako aj poľnohospodárske družstvá pre nevhodne vyrokované vstupné podmienky Slovenska do Európskej Únie trpia kapitálovou podvýživou a minimálnymi dotáciami do poľnohospodárstva a potravinárskej výroby, vnútroeurópska konkurencia, ktorá nepozná vplyvom integrácie do EÚ hraníc, požíva hlavne v starých členských krajinách výsady lepších dotácií a možnosťami lepších kapitálových pôžičiek a odbytových možností. Naopak,  v oblasti výživy sa prelomili pomery dovozu cez obchodné reťazce i pre spracovateľský potravinársky priemysel na Slovensku tak, že občania sú odkázaní na pomer dovozových potravín ku tuzemským viac ako 60:40 a to znamená, že pre efektívnu domácu poľnohospodársku prvovýrobu a domáci potravinársky spracovateľský priemysel zanikajú možnosti v rámci trhového prostredia obmedzeného limitami EÚ vôbec existovať.

V priebehu rokov sme sa stali zo sebestačného agrokomplexu s orientáciou na export za existencie Československa krajinou, ktorá už nemá zabezpečenú potravinovú sebestačnosť a akékoľvek výkyvy v zásobovaní alebo v cenách a produkcii svetových trhov sa kruto podpisujú pod výživu obyvateľstva.  V tomto kontexte je skôr na smiech ako na plač to čudné úsilie vlády, ktorá pokračuje v úsilí predchádzajúcej neoliberálnej vlády I.Radičovej, rozdávať „potravinové balíčky“ chudobným, pretože tým iba priznáva bezmocnosť Slovenska v rámci tej bohatej na potraviny a produkciu Európskej Únie,  Ako keby sme sa už vyrovnali s tým, že budeme potravinovou žumpou Európy, kam sa chudobe budú zhadzovať potravinové balíčky ako kompenzácia za rozpredané národné hospodárstvo.

Takisto sme sa stali krajinou, v ktorej hrozia z požitia potravín nejaké minimálne zažívacie problémy, a to preto, že zanikla zásada potravinovej bezpečnosti a ak by skutočne malo byť všetko dovážané a ponúkané v obchodných sieťach zahraničných investorov na Slovensku bezpečné, znamenalo by to takmer nemysliteľnú stopercentnú kontrolu každého výrobku a sorty osobitne. Pričom je známe nielen zo skúseností Slovenska, že potravinové reťazce dovážajú tovar tej istej značky ako v „starých európskych krajinách“ takmer zásadne v horšej alebo inej kvalite s odvolávkou, že „taký je vkus domáceho konzumenta“. Obrovské nákupné objemy slovenského obyvateľstva kupujúceho potraviny v prihraničných rakúskych, ale i maďarských a českých obchodoch však svedčia o niečom inom. Nie sme krajinou so zabezpečenou potravinárskou bezpečnosťou hlavne pre dovozy produktov, ktoré by sme si vedeli vyrábať aj sami, ak by sme nemali zviazané ruky dotáciami a limitami.

Na konferencii zaznelo i to, že predajom pôdy do rúk zahraničných právnických i fyzických osôb sa dopúšťame popri ekonomických hriechoch aj jednoznačne hriechov morálnych a etických, ktoré ale budú mať nezmazateľný vplyv na politiku a dôveru obyvateľstva voči vlastnej politickej elite, bez ohľadu na to, či to bude vládna koalícia alebo politická opozícia. V histórii národov a krajín bola pôda na území vlastnej krajiny posvätná nielen kvôli úcte k hrobom predkov, ale aj kvôli kultúrnemu a spoločenskému významu vlastnenia poľnohospodárskej úrodnej pôdy. Išlo vždy o záležitosť vysoko emotívnu, vedúcu až ku krvavej obrane pôdy a násiliu pri scudzovaní takéhoto ekonomického zdroja, ktorým je poľnohospodárska pôda –  čo je podstata nášho bytia a slovenskej j histórie a kultúry.

Aj kvôli menším „hriechom“ ako pôde sa ostrovný Albion rozhodol opustiť administratívne  riadenie Európskej Únie z Bruselu a aj kvôli pôde sa búrili národy vo svojej minulosti. Umožnením predaja poľnohospodárskej pôdy na Slovensku sa dopustíme skutočne osudového omylu v histórii Slovenska. Už nebude cesty späť a hrozí, že raz v budúcnosti síce bude formálne produkcia na týchto pôdach vlastnených cudzincami bežať, ale obyvateľstvo Slovenska nebude mať z tejto produkcie ani zrnko ( sú také krajiny aj dnes v Afrike – Etiópia s hladujúcimi popri dobre strážených lánoch úrody).

Okrem ekonomického významu, teda možnosti zapojiť do práce a produkcie rovnomerne všetky slovenské okresy a všetkých slovenských nezamestnaných (pretože na rozdiel od IT-firiem môžu v poľnohospodárskej prvovýrobe i v potravinárskej výrobe pracovať aj tí, ktorí sú staršími,  nie sú „expertmi v IT“ a nemusia byť kvalifikovaní a zapracovaní), okrem tohto pohľadu je tu i súvislosť k krajinotvorným vplyvom poľnohospodárskej výroby a s nadväznosťou na životné prostredie a celkové spoločenské spolužitie na slovenskom vidieku. My odmietame a nechceme mať cesty z obce do obce obohnané plotmi s tabuľkami „Nevstupovať – privátne územie“, kde na poliach budú pestované nám neznáme kultúry plodín, ktoré budú však ovplyvňovať včelstvo, ale i živé zvieratá a rastlinstvo okolo seba.  Ak sa predchádzajúcemu režimu vytýkala prílišná chemizácia pôdy a vysušovanie, otázkou je, ako a kto bude na širokých privátnych pôdach kontrolovať použitie chemikálií a hlavne ako sa bude hodnotiť  používanie vody a vodné hospodárenie, resp. zachytávanie dažďov alebo vplyv záplav na takéto súkromné pravdepodobne do veľkých celkov pre efektivitu  scelované hospodárske pôdy.   My si nevieme predstaviť, tak ako je to zvykom v niektorých vyspelých európskych krajinách, že deti a mládež sa nebudú smieť voľne pohybovať po prírode okolo miest a dedín iba preto, lebo súkromný majiteľ – pravdepodobne nadnárodná firma (kto iný bude mať financie na tak hromadné nákupy pôdy) si nebude želať, aby sa verejnosť pohybovala po ich „výrobnom prostriedku“. Toto nie je našou kultúrou a toto aj odmietame.

Nie vinou slovenských producentov je slovenská pôda neobrábaná – bruselské nariadenia a financovanie „neobrábania pôdy“ sa podpisuje aj pod morálku  mnohých novodobých „vlastníkov pôdy“, ktorí ju už dnes držia len a len so špekulatívnym zámerom dostávať od EÚ dotácie „za neprodukciu“, čím sa malí a strední slovenskí pôdohospodári dostávajú do diskriminácie, keďže produkujú vzhľadom ku konkurenčnému tlaku so stratou.

Bolo o čom na konferencii hovoriť a táto konferencia nebude posledná. Naopak, pravdepodobne Slovensko zažije po prvý raz „horúcu poľnohospodársku jeseň“ vzhľadom k tomu, že na Slovensku sa doposiaľ nezvyklo protestovať na cestách a v mestách tak ako to robia bežne poľnohospodári vo Francúzsku, v Taliansku a inde.

Zastavenie procesu zákona o predaji pôdy a zasadnutie ku spoločnému rokovaniu o tom, ako slovenské poľnohospodárstvo oživiť (už nie „zefektívniť“, ale oživiť) môže oživiť dôveru občana v orgány štátu a získa morálnu podporu celého a nielen vidieckeho obyvateľstva.

Ešte nie je neskoro, zákon je v legislatívnom procese v NR SR a bude prechádzať ešte vládou SR a prezidentom SR. Len mienkotvorné masmédiá si už „zgustli“ na správe, že „sme boj o pôdu prehrali“, keďže Brusel pôvodný zákon z dielne ministra Jahnátka z minulej vlády vrátil „na prepracovanie a zharmonizovanie s európskou legislatívou“

mimochodom, rozhovor o konferencii a k téme si môžete aj vypočuť na youtobe https://www.youtube.com/watch?v=Uew8pjgcVek