Akosi sa nedokážem tohto roku pozerať na Olympijské hry. Z každého okamihu a myšlienky spojenej s touto OLYMPIÁDOU totiž kričí na mňa možno len nechtiac vytvorená nová doktrína euro-atlantickej teda západnej civilizácie: Keď už nemôžeme dobyť, koristiť a zničiť, ASPOŇ HÁDŽME POLENÁ POD NOHY. A s tým sa ja nikdy nestotožním…

Nebola pôvodne tá myšlienka Olympijských hier o tom, že v čase ich konania zmĺkli všade zbrane, ľudia si merali sily práve preto na športoviskách a vládli i nadväzovali sa priateľstvá? Chápem, a dúfam, že to tak je určite priamo v Olympijskom sídlisku ( hm, dedina to nie je, mestečko ako-tak, my čo bývame na sídliskách tomu rozumieme…) v Riu i na športoviskách a som rád, že Slovensko sa zúčastňuje a som ešte radšej, že Rusi to nevzdali. Okrem iného by boli tie športové súťaže bez nich dosť ochudobnené.

No najvypuklejšie sa však táto nová doktrína euroatlantickej civilizácie, ktorú som pomenoval „polená pod nohy“ uplatnila PRED konaním olympijských hier. Spomeňte si: odrazu sa objavil v Brazílii nečakane a záhadne a veľmi to bolo ako správa rozširované- vírus ZIKA, – to akože „športovci, nepripravujte sa na Latinskoamerickú olympiádu, tam sa nakazíte a pomriete…“ –  a mnohí športovci ozaj vzdali trénovanie na Hry a niektorí ani neobsadili nominácie – (ešte že sa vírové komáriky preniesli až na Floridu, dnes o tom ale v mainstreame správu sotva nájdete…).

Potom nasledovali zlomyselné správy, že „Brazília na to nemá“, ukazovali sa rozostavané areály a „leniví robotníci“, reportáže boli z búriacich sa brazískych miest, kde ľudia chceli radšej sociálne zlpšenia ako olympiádu. V tom s nimi súcitím, jednoducho zámer organizovať Olympijské hry vznikol ešte v časoch vzostupu Brazílie ako krajiny B-R-I-C-S a finišovalo sa žiaľ už až teraz, keď skutočne prerozdelenie investícií škodí vo vzniklej sociálnej situácii ( a bohvie kto má prsty v tom, že Brazília prestala prosperovať?)…

Potom sa zrazu ukázalo, dva roky dozadu, že ajhľa, „tí Rusi podvodne dopovali“ a treba ich potrestať. Hm, retroaktívne i i keď asi požívali látku, ktorá v minulosti zakázaná nebola? (TO AKO KEBY DNES TRESTALI FAJČIAROV ZA ÚMRTNOSŤ POPULÁCIE V 80.-90.ROKOCH V EÚ…alebo, čo nebolo ešte byť môže?). No, klobúk dolu chladnému a rozvážnemu konaniu nielen ruskej športovej reprezentácie, ale i ruskej politike. Nenaletela týmto mínam geopolitickej provokácie a slzy v očiach ruských športovkýň stojacich na druhom či treťom stupienku víťazov ( plávanie, lukostreľba, šerm) svedčia o tom, že prežívajú hlboké emócie z toho, že i napriek polenám pod nohami sa nielen zúčastňujú, ale i víťazia na druhom či treťom mieste…

No a čo bude ďalej? Olympijské hry sa onedlho skončia. Už dlho sa nedodržuje tradícia, že počas hier sa všetky vojnové konflikty utlmia. Bojuje sa v Sýrii, v Iraku, američania otvorili druhý front v Líbyi, jednoducho niet mieru nad olympijským ohňom.

Ale ja sa viac obávam, že týmto sa v súčasnosti akosi zvykovo uzákonila tá doktrína hádzania polien pod nohy tým, ktorí su nie po vôli …a obávam sa,že sa to prenesie i na politiku a ekonomiku. Mám na mysli Britániu po Brexite, no kto by si „neprihodil polienko“, mám na mysli krajiny a politické reprezentácie krajín, ktoré protestujú proti ilegálnej vlne migrantov, proti neefektívnemu a vyslovene zle riadenému centru Európskej Únie, ktorí sú proti TTIP, atď.

Obzerajte sa okolo seba, ľudia, budú lietať polená…