Vraj oslavujeme 12 –ročné výročie vstupu do Európy. Hah, ako keby sme „nevstupovali do Európy“ v decembri 1990, teda pred 27 rokmi. Hah, ako keby sme sem boli prišli na koníkoch a totálne barbarskí, žerúci trávu a pijúci krv zvierat, pred ktorými sa chránila naša vtedajšia európska ríša hranicami Limes Romanus, áno, vtedy keď ešte Rím bol hlavným mestom  Európy a šíril kresťanstvo – už tu sa mimochodom delil na Západný – teda ten čo najprv ranných kresťanov ako teroristov vraždil a potom kresťanstvo hlásal na čepeliach mečov križiakov…a na Východný, ten v Konštantinopole, ktorý zbieral múdrosť sveta v Haja Sofia a ktorý uchovali pred skazou i dobyvatelia z Ázie…

Nie, my sme neprišli do Európy, páni bratia z Bruselu. My sme tvorili Európu, tú modernú, my sme národy tu v strede Európy, ktorí zostali „za hranicami Limes Romanus“, ale prijali sme kresťanstvo, aj od Ríma  a aj kultúrnou cestou od Konštatninopolu…dnes Istambulu…áno, vtedy sme vraj v 5.storočí podľa letopočítania Krista rozorali medze na východnej a strednej Euro-zemi a tvorili nové dejiny post-rímskej doby, tu bola Veľká Morava,České kráľovstvo i Uhorské kráľovstvo, tu sa zrodilo aj Česloslovensko a opäť a opäť nás zachránili bratskí bojovníci z Východu a nie zradcovia zo Západu Európy (viď Mnichov 1938, Viedenská arbitráž 1939…)

A preto sa môžeme oprávnene pýtať aj dnes „ Čo to robíte s nami, Európa?!“…lebo to my sme odovzdali do Tvojich rúk, bruselskí páni …to my sme s dôverou otvorili dvere strednej Európy a otvorili sme naše sýpky i naše domovy…

…a teraz na oplátku silou nútite nás, skutočných Európanov, pod heslom že nie sme dosť európski, otvoriť hranice, otvoriť naše ulice a domovy a pustiť sem príšelcov, ktorých my už ale z histórie veľmi dobre poznáme a preto ich nechceme…boli tu Mongoli a Tatári, boli tu Osmanci, boli tu Teutóni…ale my sme prežili…lenže my nechceme bojovať, my sme tu predsa DOMA…a pútnici prichádzali vždy prosiac a kajajúc sa, nikdy nie vylamujúc dvere…

…a predsa nám servírujete na modrobielych obrazovkových každodenných motlidbách televízorov srdcervúce výkriky „čo to s nami robíš, Európa?“, ktoré od južných hraníc tentoraz z Idomeni v Grécku adresujú dobre oblečení a silní mladí muži bijúci sa s pohraničnou makedonskou políciou a žiadajúci okamžitý prechod do Európy, a je to jedno či si zaplatili u prevádzačov a reklamujú nekvalitu transportu, alebo to vyhrali v lotérii alebo jednoducho nás chcú okupovať tak ako vždy v minulosti…

Nie, toto my odmietame a rozumiem zmätku v hlavách politikov, ktorí si mysleli, že už budú len poberať dividendy a bruselskí budú rozhodovať.

My žiadame našich politikov tu v Bratislave, v Prahe, vo Waršave i v Budapešti a dnes i vo Viedni, ochráňte nás…my tušíme, že tu na hraniciach Európy sa nedeje humanitárna katastrofa, tu sa deje invázia a my sa potom budeme musieť brániť.

Čo to s nami robíš, Brusel?